Zatiaľ čo košický primátor o transparentnosti od začiatku volebnej kampane iba rozpráva, Matúš Vallo v Bratislave ju bez zbytočných rečí dáva do praxe. Radnica v hlavnom meste predviedla to, na čo u nás na Slovensku nie sme zvyknutí. Napriek tomu, že čestnosť, odbornosť a bezúhonnosť sú vlastnosti, na ktoré sa politici radi odvolávajú, praktické hľadisko tejto ideálnej vízie za teóriou výrazne zaostáva. Primátor Bratislavy odštartoval sériu verejných pohovorov s kandidátmi uchádzajúcimi sa o pozície v mestských podnikoch. Zaujímalo by ma, čo by povedala šéfka Profesie, ktorá bola členkou komisie pre výber riaditeľa bratislavského dopravného podniku, na spôsob akým sú do strategických funkcií nominovaní ľudia v Košiciach. Ak sa pani Molnárovej snaha o transparentnosť a bezúhonnosť pri výbere kandidátov v hlavnom meste zdala až prehnaná, fakt, že v Košiciach sa uspokojíme s manažérmi bez potrebnej kvalifikácie a dosadzujeme ich zásadne bez výberového konania, by ju určite utvrdil v tom, že my východniari od pôvodných tradícií tak ľahko neupúšťame. Čo tam po tom, že mestské zastupiteľstvo na svojom ustanovujúcom zasadnutí poverilo primátora vypísaním výberových konaní na obsadenie funkcií generálneho riaditeľa dopravného podniku, bytového podniku a Tepelného hospodárstva v termíne do 6 mesiacov! Polaček svoju príležitosť vládnuť chytil poriadne za pačesy a momentálne niet nikoho, kto by ho v disciplíne arogancie prekonal. Požiadavku výberových konaní ignoroval, do mestských podnikov dosadil svojich kamarátov a urputne sa snaží pretlačiť aj do predstavenstva Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti.
Aspoň že vodiči si môžu vydýchnuť. Súd im neuprel právo štrajkovať. Tešme sa aj z malých víťazstiev. Viac peňazí pre zamestnancov ani vyššie dotácie podniku za služby vo verejnom záujme to síce nie sú, no nielen že vodiči môžu naďalej štrajkovať, mesto sa dokonca láskavo vzdalo aj možnosti odvolania proti verdiktu súdu. Koľká to zhovievavosť po vyhrážkach o vyvodzovaní dôsledkov. Primátorove ego utrpelo už v druhom súdnom konaní. Súd nedal mestu za pravdu ani vo veci sporu s firmou EEI, ktorá môže naďalej vyberať parkovné v Košiciach. Človek aby pravidelne sledoval dennú tlač, nech vie komu ktorý deň platiť a do ktorého automatu vlastne vhodiť mincu!
Do termínu odhalenia Polačekovej stratégie smerujúcej k ozdraveniu DPMK zostáva už len pár dní. Horím nedočkavosťou, čo nám „fundovaní,“ krízoví manažéri ponúknu. Chcem veriť, že to bude niečo viac, než rozpačitý návrat vyradených trolejbusov do premávky. Isteže je to jednoduchšie, ako postaviť akvapark a chápem, že splniť treba aspoň niečo z predvolebných sľubov, len neviem, či si pod návratom trolejbusovej dopravy do mesta Košičania predstavovali práve toto. Ako živú však už vidím fotku dojatého primátora usmievajúceho sa z okienka veterána na titulke spriaznených médií. Niečo podobné, ako zábery vytešeného Polačeka s žltým plávacím kolesom vo volebnej kampani sľubujúcej vodné radovánky. Lokálne noviny usilovne zverejňujú všetko čo sa hodí a poslušne mlčia o veciach, ktoré do primátorovho pozitívneho PR nezapadajú. Alebo je téma ignorovania výzvy mestských poslancov vypísať výberové konania na pozície riaditeľov mestských podnikov naozaj taká nezaujímavá? Mám pocit, že ľuďom dochádza trpezlivosť. Po pol roku prirodzene očakávajú aspoň čiastkové výsledky, minimálne naštartovanie procesov, ktoré budú pre mesto prínosom v budúcnosti. Tie sú, žiaľ, doteraz v nedohľadne. Možno ten nadštandardný primátorský plat predsa len nie je dostatočne motivujúci. Mali by sme sa zamyslieť, či sa nezložíme ešte na nejaké to všimné navyše …. aby si pán primátor konečne všimol ľudí, pre ktorých tak „tvrdo“ pracuje.