Zita Kováčová

Týždne ubiehajú, úsmevy pre fotoaparáty a kamery pokračujú, len výsledky akosi stále neprichádzajú. Primátor a jeho nezávislí kamaráti neúnavne sľubujú, že všetko vyriešia, len potrebujú čas. Zvyšovanie platov tam, kde sa im to hodí, ide hladko a rýchlo, ale na to, aby urobili niečo pre ľudí, ktorí ich volili, je päť mesiacov málo.

Málo času a peňazí (aj napriek už rozbehnutej príprave) bolo na zorganizovanie EYOF v roku 2021. Z prestíže a financií  na obnovu športovísk sa preto namiesto Košíc budú tešiť v Banskej Bystrici. Viac času žiada Polaček aj od nespokojných zamestnancov DPMK. Niet sa čo čudovať, že po niekoľko mesiacov trvajúcej nečinnosti mesta vodičom došla trpezlivosť a štrajkovú pohotovosť vymenili za dva ostré štrajky. Mesto namiesto konštruktívneho rokovania s odborármi hrozí vyvodzovaním dôsledkov, s právnikmi hľadá procesné chyby a cestujúcich dramaticky označuje za rukojemníkov v rukách nezodpovedných vodičov. Pritom za rukojemníkov systému je možné považovať zamestnancov mestských podnikov, kde platy radových pracovníkov dosahujú žalostnú (ne)úroveň. Prezentovanie snahy o ozdravenie podniku a znižovanie nákladov v už tak finančne poddymenzovanej spoločnosti je akurát tak pekné PR pre médiá. Realitou je, že zatiaľ čo vodičom zvýšenie platov radnica iba sľubuje, novým členom predstavenstva DPMK  odmeny zvýšili šmahom ruky na takmer dvojnásobok toho, čo dostávali ich „smerácky“ predchodcovia. Polaček si rýchlo zvykol na svoj vyše 5-tisícový plat a zrejme zabudol ako svojho času sám vyzýval autodopravcov blokovať cesty a štrajkovať za lepšie podmienky. V situácii, keď sa ocitol na druhej strane barikády už také pochopenie nemá. Rovnako tak žiadny návrh k rokovaciemu stolu, či akceptovateľné stanovisko. Nebolo by veľkým prekvapením, ak by za naťahovaním času a systematickým prezentovaním DPMK ako krachujúcej spoločnosti, stál skrytý záujem o privatizáciu podniku, ktorá by niekomu mohla vyhovovať.
Za povšimnutie stojí aj zrušenie verejných súťaží. Po tom, čo dostalo stopku obstarávanie projektovej dokumentácie na druhú etapu modernizácie električkových tratí, vedenie mesta potichučky zrušilo aj pôvodnú súťaž na modernizáciu dopravného dispečingu DPMK, aby následne vyhlásilo novú.

Arogancia moci a zneužívanie postavenia
Nový rozmer dostáva slovo transparentnosť, ktorým sa Polaček pred voľbami oháňal na všetky strany. Platy nových ľudí na magistráte sa zvyšujú, funkcie veselo rozdávajú. A dosadení kamaráti za sebou ťahajú ďalších kamarátov. Ako inak – transparentne. Až tak, že mesto radšej odmieta zverejniť zoznam svojich zamestnancov a ich pracovných pozícií. Vo vedení DPMK získali bez výberového konania „fleky“ už minimálne dvaja ľudia. Iba náhoda chcela, že Ivan Benko má s členom predstavenstva DPMK Jozefom Gimom spoločnú minulosť z firmy Ryba Košice. Gima si v záležitosti jednoducho umyje ruky vyhlásením, že on v podniku nemá personálne kompetencie a vec je vybavená. Ak sa páni náhodou obťažujú s vyhlásením výberového konania, robia to skutočne „sofistikovane.“ Aby boli „fleky“ šité na mieru ľuďom, ktorých do DPMK potrebujú dosadiť, jednoducho upravia kvalifikačné požiadavky tak, aby prešli. Netrpezlivo očakávam kto sa objaví na pozícii vedúceho oddelenia obstarávania. Vlastne … nechcete sa niekto prihlásiť? Stačí, že máte maturitu a 3 roky praxe!!! Tieto kritériá sa zvyknú uvádzať pri pozícii čašník, murár, či predavačka. Rešpekt voči všetkým profesiám, ale poriadne mi nadvihlo obočie, keď som na vychytenom pracovnom portáli narazila na túto ponuku dopravného podniku. Ak Vás zaujala, určite sa so žiadosťou ponáhľajte. Prihlásiť sa môže ktokoľvek. Nemusí mať skúsenosť vo vedúcej pozícii, už vôbec nie s dopravou. V rámci interných pohovorov tak či tak z uchádzačov vyselektujú toho správneho kandidáta.  Garantujem Vám, že na trhu práce nenájdete podobnú, odbornú pozíciu, s tak nízko nastavenými kvalifikačnými predpokladmi. Ani tak dobre platenú! Uznajte …… 1700 eur?! Na pomery mestského podniku s tabuľkovými platmi, nevídané. Obzvlášť v čase, keď je, údajne, v tak zlej finančnej situácii, že dlhoročným zamestnancom platy zvyšovať nemôžu. Desaťpercentné navýšenie miezd, ktoré požadujú vodiči predstavuje v prepočte 50 centov na hodinu. Tvrdiť, že na to niet a zároveň predstavenstvu v čase štrajku odklepnúť o 2770 eur mesačne viac, je pľuvanec do tváre zamestnancom DPMK. Presne tým, o ktorých Polaček tvrdí, že si zaslúžia vyššie platy, len musia byť trpezliví. Dostanú sa na rad po ukončení analýz, ozdravných opatrení, zasadnutí mestského zastupiteľstva a ďalších obštrukcií, s ktorými si nerobia starosti, keď treba zaplatiť kamarátov a pripraviť teplé miestečka pre ďalších vyvolených. Pre mňa je to jasný dôkaz toho, že vedenie mesta iba naťahuje čas a svoje sľuby nemyslí vážne. Vodičom v Bratislave kompetentní po prvom štrajku zvýšili hodinovú mzdu o 1,2 eura. Prečo to zasa raz nejde na východe krajiny?

V tejto súvislosti tak trochu rozumiem vedeniu vodární, ktoré sa zubami nechtami bráni presadeniu Polačeka a Gibódu do riadiacich orgánov Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti. Aj tu by pravdepodobne zavádzali rovnaké praktiky, aké používajú všade tam, kde majú príležitosť. Okrem toho, že pán námestník s ročníkom narodenia 1985 nepochybne disponuje dlhoročnými skúsenosťami z komunálnej politiky, za povšimnutie stoja aj jeho pisateľské perly.

Keď charakter nie je podmienkou
Deň pred štrajkom zamestnancov DPMK sa na facebooku mesta objavil Gibódov absolútne nevhodný blog poukazujúci na to, že šéfka odborárov dopravného podniku sa hlási k strane Smer, čo je podľa neho dostatočný dôvod na obvinenia, že ľudí k štrajku burcuje snáď iba z dôvodu, že sa nestotožňuje so súčasným vedením mesta. Veľmi trefne a podrobnejšie sa tomu venuje iný blog: http://darinarufusova.blog.pravda.sk/2019/05/22/previerky-ako-za-totaca/.
Jedna vec je to, že osobné averzie voči sympatizantom odlišnej politickej strany nie sú profesionálne a už vôbec vhodné publikovania na oficiálnych komunikačných kanáloch mesta. Druhou stránkou veci je fakt, že ak ide o vlastné záujmy, „smerácka“ nálepka na čele až tak nevadí. Priamo do kancelárie primátora totiž posadili človeka, ktorý ešte nedávno pracoval pre poslankyňu Smeru a bývalú primátorku Humenného Janu Vaľovú. Marián Kizek je vedúcim referátu pre styk s verejnosťou a médiami a problém nemá s prevracaním kabátov, ani výčitkami svedomia. Do kolektívu pokrytcov okolo primátora tak bez problémov zapadol. V novinárskych kruhoch je známy tým, že pod maskou nezávislého novinára písal články zo samosprávy a súčasne bol samosprávou platený. Ako redaktor Korzára mapoval činnosť samosprávy z východného Slovenska, pričom zároveň pracoval pre mesto Humenné, kde mal na starosti pozitívne PR mesta. S platom 2200 Eur si teraz spokojne nažíva na magistráte a len ťažko hádať za ktorú stranu vlastne kope. Šušká sa, že jeho úlohou je pod inými menami publikovať články a diskutovať na sociálnej sieti, aby aktivity mesta pôsobili čo najlepšie.

Novinárska objektivita
Keď už hovoríme o novinároch, nedá sa prehliadnuť smutná pravda, že verejnosť informujú prinajmenšom diétne, ak nie vyslovene tendenčne. O investigatívnej žurnalistike rovno pomlčme. Kto by sa namáhal prácnym zisťovaním skutočností a zdĺhavým overovaním faktov? Pravdu má predsa vždy strana so správnou politickou príslušnosťou. Zaplatiť si pozitívne PR dnes už nie je žiadny problém. Ak nosíte správny dres ani platiť nemusíte. Stačí si všimnúť ako média do všetkého rýpali keď bol vo vedení mesta Smer. Aj za absolútne neškodnou udalosťou hľadali minimálne sprisahanie medzinárodného rozsahu. O prešľapoch novej mestskej garnitúry píšu tak opatrne, až sa niekedy bojím, že na konci článku nájdem ospravedlnenie autora za nutnosť informovať verejnosť. Na Rašim nenechali nitku suchú, Polačekove populistické kecy im neprekážajú. Páni novinári, vráťte sa, prosím, k pôvodnému zámeru žurnalistického remesla. Používajte fakty, narábajte s informáciami objektívne, otvárajte oči a odkrývajte pravdu. Dáte tak verejnosti možnosť vidieť skutočnosti v pravom svetle a múdro sa rozhodnúť pri najbližšej príležitosti.

To sme už ale trochu odbočili. Vráťme sa k téme transparentnosti a odbornosti ľudí, ktorí u nás a o nás aktuálne rozhodujú. Ak je tento výkvet osobností zodpovedný za fungovanie Košíc a ich ďalší rozvoj, mám skutočne obavy. Nečudujem sa ľuďom, ktorí volili zmenu. Možno sme potrebovali lekciu z toho, že voliť „proti“ nestačí, pretože vybrať si menšie zlo pred väčším, je stále len akceptovaním zla. Aj to je skúsenosť. Bolestivá, no cenná. Teraz je ale najvyšší čas začať sledovať fakty a žiadať od vedenia mesta konkrétne výsledky! Tie sú rozhodujúce, nech už ste voličmi ktorejkoľvek strany. Všetkých by nás mal znepokojovať napríklad pretrvávajúci parkovací problém, ktorý čoraz viac pripomína vopred prehraný súboj a vojnu poháňanú viac hladným egom, než reálnou snahou uľahčiť ľuďom parkovanie. Po kauzách Strelingstav a OutClaim chce súčasné dianie okolo EEI veru poriadnu dávku optimizmu.